MCF 2023 – hodnotenie názvov (4)

To, čím sú veľké písmená vo formálnej stránke, sú jednoslovné názvy v obsahovej. Nečudo, že sa neraz vyskytujú pokope. Možno si autori myslia, že jedno viac-menej všeobecné slovo v nadpise ich poviedok stačí. Možno nechali pracovný názov, lebo nemali čas či silu vymyslieť poriadny. No keď čítajú zoznamy súťažných poviedok, hádam si uvedomia svoju chybu. Pamätám si, keď kedysi dávno vyšla antológia „10 x Sci-Fi„, ako som hltal doslov, kde boli predstavení poprední anglo-americkí autori a názvy ich románov a poviedok. Žasol som nad ich rozvitosťou a invenciou, prebúdzali vo mne predstavivosť a túžbu prečítať ich. Žiaden z tých názvov sa neskladal z jedného slova. Prial by som si, aby autori súťažných poviedok (a nielen v tejto súťaži) mali prečítané dôležité diela svetovej fantastiky, zamysleli sa nad nimi a dokázali k nim prirovnať svoju vlastnú tvorbu. Nedá sa čakať, že sa im dokážu vyrovnať, ale je dôležité sa o to snažiť.

061. Dom

Priestorovka

Všeobecný pojem v nadpise textu nijako nepomáha, ba skôr odrádza, pretože navodzuje dojem, že príbeh bude podobne fádny ako jeho titulok. Možno bude ten dom hlavnou postavou, bude mať vlastnú identitu, bude ovládaný umelou inteligenciou, kúzlom mágie alebo duchmi mŕtvych. To by bola oveľa podstatnejšia informácia než všedný pojem pre obytnú budovu. Tým nechcem povedať, aby bola v titule prezradená kľúčová informácia, nebodaj pointa, ale na náznaky je nadpis ako stvorený.

062. Len sen. Našťastie

Námetovka

Tento nadpis vyzerá ako námet. Akoby si autor povedal, že vymyslí nepríjemnú, možno až zúfalú historku, no na konci sa hrdina prebudí a zistí, že to bola „len“ nočná mora. A nadpis ponechal v pracovnej podobe, ktorá vlastne prezrádza aspoň časť pointy. Na webe TV Tropes (odporúčam všetkým nádejným autorom, aby zistili, aké všetky rozprávačské postupy a finty už sú skategorizované, a prípadne ich dokázali využiť) je stránka s prakticky zhodným titulom All Just a Dream, kde sú ukázané príklady a varianty tohto trópu. Samozrejme sa môžem mýliť a text bude o niečom inom, lenže v tom prípade nadpis aspoň sčasti zavádza.

063. Alla Prima

Menovka

Z niečoho, čo vyzerá ako vymyslené meno, sa dá ťažko usudzovať, o čom bude text. Jedinou malou pomôckou je druhé slovo – to by mohla byť latinská číslovka. Možno sa nejedná o meno postavy, ale miesta, napríklad planéty v inej hviezdnej sústave. Pripomína mi názvy planét z „Duny„: Giedi Prima, či Salusa Secundus. Kiežby aj text poviedky aspoň trochu napodobnil dojem z tohto majstrovskěho románu.

064. Aká Katka, taká matka

Priamorečovka

Bežné porekadlo, len obrátené naopak. Táto forma sa ponúka, ak najprv spoznáte dcéru a po nej matku, lenže má dva nedostatky. Jednak ide proti kauzálnej súvislosti (matka dáva dcére svoje gény aj výchovu, dcéra má oveľa menší spätný vplyv na matku), no aj proti vývojovej následnosti (štandardné znenie porekadla často znamená: „aká bývala kedysi matka, taká je teraz Katka“). Z nadpisu však zároveň trochu cítiť šibalstvo, takže ak bude v texte humor a vtip, rád zahodím všetky logické výhrady za chrbát.

065. Nemyslel som si, že chce obetovať maliny

Priamorečovka

Najprv mi napadlo, že je v nadpise preklep, „obedovať“ by dávalo väčší a najmä jednoznačný zmysel. Treba však titul brať tak, ako je napísaný. „Obetovať“ sa dá interpretovať viacerými spôsobmi, ale žiadny z nich nemá jednoduchosť a zrozumiteľnosť nadpisu s „obedovaním“. Môže to znamenať, že bezmenná postava doslovne položí maliny na oltár nejakému božstvu, či naopak bude takúto obetu očakávať od niekoho iného, alebo jednoducho uprednostní niečo iné namiesto zachovania malín? Ale predovšetkým, prečo je dôležité, aký názor má na obetu bobúľ rozprávač (či osoba, ktorá vyslovuje text nadpisu)? Celé je to podivné až absurdné, ale pritom bez humoru. Hádam tomu dá text poviedky nejaký zmysel.

066. Raj

Priestorovka

Narozdiel od domu nikto z potenciálnych čitateľov ešte raj na vlastné oči nevidel, takže predstavy o ňom sa môžu veľmi odlišovať. Navyše to ani nemusí byť miesto, ale len abstraktné pomenovanie pocitov tela či stavu mysle. Zároveň to však znamená, že predstavy veľkej časti čitateľov sa netrafia do autorského zámeru a text sa bude musieť viac usilovať, aby ich očakávania usmernil a nesklamal. Nadpis mu v tom nepomáha, oproti názvom ako „Stratený raj“ alebo „Na východ od raja“ je očividne slabší.

067. SYN

Osobovka

Mám troch, takže by som mal byť na pochybách, ktorého má nadpis na mysli. Pravdepodobne ani jedného, pretože žiadneho z nich som nikdy neoznačil veľkými písmenami. Je to len pomenovanie vzťahu k rodičom, rola, v ktorej človek účinkuje, aj to len v časti svojho života. V rozprávke „Byl jednou jeden král“ sa „moudrý princ“ predstavil ako „syn svého otce“, čím prekryl svoj asi menej noblesný pôvod a zároveň zdôraznil, že viac záleží na ňom samom než na jeho rode. Tento nadpis žiadne podtexty neponúka.

068. Aj obrazy ťa môžu zabiť

Priamorečovka

Najmä, ak sú veľké a spadnú na teba zo steny. Alebo ako portrét Doriana Graya, berúce na seba tiaž rokov, aby ju nakoniec zhodili naspäť na svoju predlohu. Ale možno nadpis mieni skôr videnia, predstavy, ilúzie než pomaľované plátna. Tie často dokážu spôsobiť zranenia, keď sa ich zásluhou oslepený človek zrazí s realitou. V dnešnej dobe sa veľa ľudí usiluje realite vyhýbať a snažia sa vybudovať čalúnené kulisy, kde sa nikto nebude cítiť zranený. Nečudo, že sa svet čoraz viac podobá na psychiatrické cely. No naspäť k nadpisu – asi pôjde len o strašidelný dom, možno výtvarnú galériu. Znie to ako puška zavesená na stene v prvom dejstve Čechovovej drámy.

069. Jama a chápadlo

Priestorovka

Nepopierateľná výpožička od E. A. Poea, akurát mechanický systém je nahradený biologickým. Ak by zvyšok námetu zostal zachovaný, hrdina by nečelil fyzikálnemu determinizmu, ale neľudskej nevypočítateľnosti. Môže to byť končatina vodného živočícha, ale aj mýtickej príšery alebo mimozemského organizmu. Keďže je pôvodná poviedka príliš známa, nevyhne sa tento text porovnávaniu s ňou, čo preň nemusí dopadnúť dobre, ledaže by zvolil únikovú cestu paródie.

070. List z budúcnosti

Časovka

Získať informácie o udalostiach, ktoré sa ešte nestali, to je jeden z hlavných cieľov vývoja ľudskej i umelej inteligencie. Dostať o nich správu je riešením bez námahy, nečakaným dedičstvom od potomkov. Možno to nebude sada čísel losovaných budúci týždeň, ale žiadosť o pomoc pri zmene stavu, ktorý sa už v budúcnosti ovplyvniť nedá. Vlastne motivácia vrátiť späť stratené chvíle a nesprávne rozhodnutia stojí za strojmi času už od ich vzniku. Zostáva len dúfať, že nepôjde o ekologické varovanie, tými sa to v novinách každodenne hemží tak, že načisto zovšedneli.

071. Moja voľba

Priamorečovka

Bežný reklamný slogan, ktorý má demonštrovať nezávislosť a individualitu človeka tým, že si ten človek kúpi komerčný produkt alebo sa stotožní so skupinovým názorom. A ako už slogany bývajú, nehovorí nič, je obsahovo vyprázdnený, slúži len ako pakľúč, ktorým sa vám vlámu do hlavy a vložia do nej semienka mentálnej závislosti. Ak bude text antiutópiou s takýmto námetom, držím mu palce.

072. Rozprava s hlbinou

Alegóriovka

Pripomína to Nietzscheho citát o priepasti, symbolický odkaz na prázdnotu, pred ktorou si buď zakrývame oči, alebo sa ju snažíme pokoriť v adrenalínovom ošiali. Lenže napokon do nej budeme musieť nahliadnuť s vážnosťou a prehovoriť k nej bez toho, aby sme očakávali odpoveď. Možno titul znie ako filozofický traktát, no vo fantastike môže aj hlbina odpovedať, aj keď to robieva zriedka a neočakávaným spôsobom.

073. Trpasličí tábor

Priestorovka

Mohol by to byť prázdninový pobyt v prírode pre prváčikov, ale fantastika dokáže oživiť aj ozajstných trpaslíkov. Znie to ako hrdinská fantasy, kde hlavnou postavou asi nebude príslušník Durinovho ľudu, ale prišelec, ktorý naďabí na ich ležovisko. Zdá sa, že autor si vybral do nadpisu tú najviac dočasnú a najmenej podstatnú vec trpasličích životov, tábor dnes rozložia tu a zajtra inde. Zostáva len dúfať, že text ponúkne dobré zdôvodnenie.

074. Prekliatie Burgu

Menovka

Nemecké slovo pre „hrad“ sa nachádza v názvoch mnohých miest, v tomto prípade stojí osamote. Akoby bol jediným hradom na celom svete. A vlastne nečudo, veď je prekliaty. Nadpis má osvedčenú štruktúru, magická zložka mu máva temný nádych, prísľub boja s kliatbou, možno aj jej zlomenie. Hádam to nedopadne len ako výlet do strašidelných zrúcanín.

075. Záchrana z podzemia

Priestorovka

Nadpis sa pohráva s jemným paradoxom, záchrancovia zvyčajne chodia z povrchu do podzemia, nie naopak. „Podzemie“ býva chápané ako voľný priestor pod povrchom zeme, nižšie poschodie nášho sveta. V mytológiách je často široko rozkošatené do viacerých vrstiev, stupňov a ríš, prelínajúcich sa s pojmom „podsvetie“. Je ťažké zaradiť nadpis do žánru, no i tak je zaujímavý a vzbudzuje zvedavosť.

076. Posledná šanca.

Abstraktka

Obohrané varovanie, ktoré má zabezpečiť zlepšenie disciplíny a plnenie pridelených úloh. Vyskytuje sa nielen medzi nadriadeným a podriadeným, ale často aj v rovnocenných vzťahoch (napríklad partnerských). Tam zaberá oveľa menej než trebárs v zamestnaní a väčšinou nasleduje buď rozchod alebo zmierenie sa s s vadou, čo mala byť napravená. Najhorším prístupom je opakované dávanie posledných šancí, nič nedokáže vzťah otráviť viac. Nadpis nesie emotívny náboj, no pôsobí skôr odpudzujúco ako lákavo. Po fantastike v ňom nie je ani vidu, ani slychu.

077. RUŽA Z TIVOLI

Priestorovka

Talianske mesto známe prekrásnymi záhradami, model SUV alebo zábavné parky a kasína – v každom prípade kvet navodí romantickú atmosféru. Mne pripomenula sci-fi klasiku „Flowers for Algernon“ (čítal som ju v českom preklade „Růže pro Algernon“ a dlho som si myslel, že je to ženské meno). Je to úžasný príbeh o ľudskej mysli, inteligencii i utrpení zo zabúdania. Ako sa píše v inej klasike, každá ruža má svoje meno, no bez nej samotnej zostáva len prázdnym slovom. Potešilo by ma, keby pod týmto názvom nebol len príspevok do červenej knižnice.

078. VTÁČÍ ŽIVOTOPIS

Zvieratkovka

Životy vtákov bývajú búrlivé, až si je ťažko predstaviť, že by sa jeden zmestil celý do predpísaných normostrán. Ľudia im občas závidia voľnosť a rozlet, inokedy ich zatvárajú do klietok, aby sa potešili z ich krásy a spevu. A sny o lietaní, keď v spánku prestaneme cítiť pôdu pod nohami a s roztiahnutými rukami sa vznášame pomedzi stromy, ponad cesty a domy, tie nás neopustia nikdy. Nadpis znie ako lyrická balada spievaná Mekyho hlasom a namaľovaná Chagallovým štetcom. Možno by lepšie zneli „Vtáčie memoáre„, ale ani takto to nie je zlé.

079. Sestra vlčice

Osobovka alebo Zvieratkovka

Asi tiež vlčica, ledaže by bola nevlastná. S tými nevlastnými súrodencami zvierat je to spletitá história, najznámejší z nich je určite Mauglí a hneď za ním Tarzan. Stoja na osvietenskej predstave, že človek sa rodí dobrý, zlom sa nakazí v spoločnosti, preto čistá príroda musí dať vyrásť mravne neskazeným ľuďom. Časť tejto idey pramení z romantického pohľadu na kmene zberačov a lovcov s ich totemovými zvieratami. Ba primiešavajú sa aj podvedomé spomienky na našich vlastných predkov spred tisícročí, ktoré nosíme schované pod náterom modernej civilizácie. Nápadov prináša inšpiratívny nadpis spústu, zostáva dúfať, že sa text s nimi dobre popasuje.

080. Vysoký muž

Osobovka

V minulom storočí nastal nezvyčajný jav: každá ďalšia generácia ľudí narástla vyššie než tá predošlá. Jeho príčiny teraz nemienim skúmať, podstatné je jedno: vysokí ľudia sa stali pravidlom, nízki ľudia skôr zriedkavosťou. Tento nadpis teda neponúka nič osobité, čo by som nestretol ráno na autobusovej zastávke. Zišlo by sa dať tomu vysokému mužovi nejaký atribút, čo by ho ozvláštnil, detail, ktorý by vzbudil záujem čitateľa. Ak by obsahoval prvok fantastiky, bolo by to ešte lepšie.