Najpriamejšia cesta je poznať sa s autorom, ktorý ti dovolí poviedku prečítať. Autori sú zvyčajne ochotní poskytnúť poviedku na čítanie, pokiaľ človeku dôverujú a dúfajú, že od neho dostanú užitočnú spätnú väzbu. Odhliadnuc od prvej podmienky, pre prebiehajúcu súťaž Martinus Cena Fantázie je už na užitočnú spätnú väzbu neskoro, pretože uzávierka bola pred mesiacom a autori už na svojich textoch nemôžu nič zmeniť.
Pýtať si poviedky na prečítanie od niekoho iného než autora, je neetické. Bez jeho súhlasu nie je možné texty posunúť ďalším čitateľom, minimálne z dôvodu, že šírením textu hrozí strata jeho anonymity a tým pádom diskvalifikácia v súťaži.
Ale pokiaľ máš záujem o rozpracované poviedky či iné literárne texty vo všeobecnosti, je viacero možností. Osobne som členom dvoch takto zameraných komunít. Jednou z nich je tento klub, ktorý spravujem. V súčasnosti sa tu rozoberali dve poviedky určené pre súťaž Ohnivé pero (z toho jedna je moja).
Druhou skupinou je workshop vydavateľstva Hydra, kde si autori raz mesačne navzájom radia a hodnotia svoje výtvory. Stretnutia sú v Bratislave, ale keďže sa pripomienky posielajú písomne, zúčastňujú sa autori z celého Slovenska.
Tajným bonusom oboch týchto skupín, keďže obe využívajú internetové technológie, je prístup k starším poviedkam (aj tým pre Cenu Fantázie). V tomto klube sa tento rok nepreberala žiadna poviedka do MCF, ale po minulé roky sa ich to niekoľko premlelo. V Hydre sa ich viacero vyskytlo i tento rok.