Finalisti Martinus Ceny Fantázie 2015

[William Cody]

Druhá
Jednoduchšie napísaná ako prvá, to mi viac sedelo. Tá štylistika mi až taká "hrboľatá" neprišla, naopak, oceňujem jednoduchosť podávania informácií. Hoci množstva úplne banálnych a zbytočných. Každopádne, čítalo sa mi to ľahšie, nebrzdilo to. K príbehu len stručne: Nemalo to gule. Tak na pobavenie a postrašenie (8 až 10-ročných detí), pri rodinnej oslavy, keď sa najstarší (13-ročný) z nich nudí s nimi detskej izbe.

[Ash]

William,

Oceľové oči na mňa určite zapôsobili lepšie než Kontraktor. Bratova poviedka nie je bez chýb, ale má oveľa lepší drajv, než to minuloročné ambientné preludovanie.

Búrka je u mňa nižšie než Oceľové oči. Zrejme som staromilský a to hranie so slovíčkami sa mi páči.

[William Cody]

Súhlasím, že Oceľové oči sú lepšie ako Kontraktor, ale ten pretlak zbytočných opisov, informácií a kulís mi ho pripomína. Iste, dejovo a príbehovo je kus pred ním. Čo sa týka Búrky, je pre mňa lepšia len v jednoduchosti prejavu a čítavosti. Jasne, že príbeh pre dospelých sa s príbehom pre deti v súťaži pre dospelých môže porovnávať len keď je naozaj skvelý:D.

[William Cody]

Myslím, že ten príbeh pre deti musí byť skvelý

[Ash]

Mne sa príbehy pre deti stále páčia. Zrovna pred pár týždňami som si prečítal starú poviedku od bratov Strugackých Kto je a kto nie je kamarát. Je to hororové scifi o štrnásťročných chalanoch (a pre štrnásťročných chalanov) a je to skvelé.

Búrka je na mňa príliš prvoplánová, príliš vecná, vonkajškovo vizuálna. To je prekliatie autorov, ktorí píšu skôr scenáre než literatúru.

[Ash]

Ján Stopjak: V ruinách

Vďaka autorovmu priezvisku sa nám na záver tohtoročného finále dostalo výdatného pokrmu. Ťažká a náročná téma rodinného násilia i pedofílie sa podobá minuloročným Kamarátom, no líši sa v dvoch podstatných rozdieloch.

Prvým je použitie prvkov fantastiky - nadprirodzených bytostí, démonov, preludov a stratených duší. Dodávajú príbehu šťavu a zároveň ho prehlbujú, obohacujú o druhý plán. Dajú sa chápať realisticky i ako alegória, text nevnucuje jeden či druhý pohľad a výber necháva na čitateľovi.

Druhým je ľudskosť. Tí dobrí i tí zlí sú predovšetkým ľudia. Aj páchatelia sú obete - svojich pudov a sklonov - čo však v žiadnom prípade nerelativizuje ich vinu. Práve naopak, poviedka ukazuje, že ich vlastná relativizácia zodpovednosti je čírou výhovorkou. Predovšetkým však sa príbeh pozerá očami obetí, ich utrpenia, strachu i následkov. Jazvy sa sceľujú ťažko a zlomení ľudia sa hoja oveľa horšie než zlomené kosti.

Dôsledkom týchto odlišností je záverečná katarzia, ktorá prinesie čitateľovi poznanie a s ním očistenie. To je dôvod, prečo je toto pre mňa najlepšia poviedka tohtoročného finále.

P.S. Bonusom pre pravidelných čitateľov Jankových poviedok je ich prepojenie. Odohrávajú sa v rovnakom svete a postavy prechádzajú z jedného príbehu do druhého. Dobrý základ pre budúcu súbornú knihu.

[jano]

Dakujem, Zdeno. Konecne nazor, v ktorom hlavnou temou nie je pedofilia. Pretoze to ani nebolo nosnou temou poviedky, bohuzial na viacerych to posobi ako cervene sukno

[Ash]

Ahoj Janko!

Ťažké témy každý neprehryzne. Podobné reakcie som si všimol aj pri holokauste v Adamovej Máčajovej poviedke. Treba sa zmieriť s tým, že takéto témy sú v čitateľských hlasovaniach v nevýhode. Ale môj hlas máš istý.

[adammacaj]

Minuloroční Kamaráti mali na ľudí podobný efekt, ale zdá sa mi, že ešte silnejší ako tohtoročné poviedky. Tam bola tá kontroverzná téma naozaj viac badateľná. V ruinách vo mne taký pocit nezanechalo, naopak sa mi poviedka veľmi páčila.

[Ash]

Kamaráti boli cielene zameraní na vyvolanie odporu a zhnusenia. Iný cieľ pri nich nebol. Preto sú vhodným etalónom na porovnanie tohto typu textov.