Finalisti MCF 2018

[Ash]

Piata a posledná poviedka: Jana Tabačková: V tuneli

Zase horor, tentoraz s démonickým alter-egom. Všade okolo nás sa krútia odrazy (a obrazy) sveta i nás samých. Predovšetkým nášho vnútra ("lebo to, čo z človeka vychádza, ho poškvrňuje"). A keď sa naše zlé ja zmocní našich životov a svojou mocou premení našich blízkych na príšery, prichádza pravé trápenie.

Dobre, toto je moja interpretácia, dajú sa nájsť všelijaké iné. Aj som skúšal pochopiť, odkiaľ sa nabrala tá démonická dvojička, no je o nej napísané príliš málo. Škoda, rozvinutie týmto smerom by ma celkom zaujímalo. Chápem tú jemnosť, subtílnosť rozprávania, pocit podťatých a napoly vyvrátených životov. Asi nemá zmysel očakávať, že hrdinka na konci nabije rotačný guľomet a pôjde si to vybaviť so svojou démonkou, ale aj napriek tomu mi trochu údernosti na konci chýbalo.

[Miro]

V tuneli

Spociatku to bolo pre mna akosi zmatocne...najprv som si myslel, ze Michal je jej syn a nie partner... to mi doslo az neskor a pri opatovnom citani. Kompozicne je to pomerne narocna poviedka i ked stylisticky je to napisane znamenite. Mnohe stylizacie sa mi velmi pacili. Takisto by som sa rad dozvedel nieco viac o tom demonovi, preco sa tam objavil, ako sa tam objavil...je to nieco z minuosti, alebo ako vznikol..a takisto ako a co bolo dalej...takto mi to pride len ako nasekane a hodene citatelovi ..na vyber si, co chces....

zmiesane pocity 7/10...
nebude jednoduche vybrat pre mna tu No. 1 poviedku z tychto styroch...

[Zuska]

V tuneli: opäť horor o temných deformovaných veciach, ktoré vznikajú na miestach kontaktu ľudského ega s hranami, odrazovými plochami a tmavými štrbinami sveta, silnejú tým, ako im človek načúva/pozerá sa (a väčšina ľudstva sa im vyhýba len vďaka blahej nevnímavosti). Na rozdiel od predchádzajúceho textu je však podaný suverénne. Z finálovej pätice táto poviedka asi najúčinnejšie zasahuje svoj cieľ a pri hlasovaní sa budem rozhodovať medzi ňou, chlapíkom a hydrobázickým strojom času (škoda toho konca!). Páčil sa mi vhľad do života démona v tuneli, nesadla mi postava babky, ktorá akoby vedela viac (a musela pozorovať rozvoj vnučkinej fóbie od začiatku) a napriek tomu sa ani nepokúsila s ňou „porozprávať od srdca k srdcu“ predtým, než bolo nešťastie hotové. Možno jej v tom zabránil paradox, ktorý spája obe poviedky: postavy na jednej strane považujú ignoranciu okolitého sveta voči prítomnosti nadprirodzeného zla za krátkozrakú, na druhej strane tušia, že zlo rastie práve ich pozornosťou a strachom. Čo je pre náš svet nepraktický postoj – častejšie sa stretneme s prípadmi, kedy zlo rastie preto, že sa dobrí ľudia pozerajú inam. Oveľa radšej mám prístup, aký razil v boji s temnými silami napríklad Pratchett. Zobrať na démona dobrú železnú panvicu.

[Marek]

V tuneli:

Keď už som neplánovane kecal do všetkých doterajších, bolo by nefér, túto vynechať Hlavne keď je čo chváliť. Zase zaujímavý nápad, ale tentoraz aj veľmi dobre napísaný. Čisto, s dobrou atmosférou aj tempom. Tiež som sa chvíľu zorientovával v postavách, rovnako som veľmi neprijal babku, ale celkovo ma prvá polovička vyslovene pohltila. V tom čase mi prišlo, že to má autorka skvele premyslené a vystavané. Zlom prišiel na druhej strane okna. Tam sa pre mňa s hrdinkou čiastočne stratila aj šťava. A potom prišiel zas ten záver. Tie sú tento rok vo finále najväčší problém. V tomto prípade nebol vyslovene zlý, len jednoducho nebol. Neprišla žiadna pointa, veľká myšlienka alebo open ending typu vyber si, čo sa podľa teba stalo.

Ostatní tu už naznačili, že im chýbali rôzne vysvetlenia, ďalšie časti príbehu a to všetko smeruje k tomu, čo je pre mňa asi jediný väčší problém. Aj keď je to kratší formát, každá poviedka by mala rozpovedať svoj kompletný príbeh, vyznievať ako celistvé dielo. Nie len vystrihnutá časť väčšieho celku. Až príliš často však mám (aj v tejto súťaži) pocit, ako keby som sledoval iba pár častí zo seriálu, ktorého pointa aj dôležité info o deji alebo postavách zaznie v tých ostatných. Ako lákadlo na zvyšok to funguje skvele. Presne ako tu, rád by som dostal viac. Ale nedostanem, a tak sa nakoniec cítim síce zabavený ale prázdny. Máloktorá finálová poviedka sa mi čítala takto dobre...a aj tak si tie ostatné zapamätám dlhšie.