Finalisti MCF 2017

[Hromovlad]

Tak som si to takmer všetko prečítal.
Ak sú toto najlepšie poviedky, tak to bol fakt slabý ročník.
Dúfam, že Anna Olejárová vyhrá - jej poviedka je síce nenáročná oddychovka, ktorá by v súboji s dobre napísanými hlbokomyseľnými textami neuspela, ale tu nemá konkurenciu. Nechcem tým povedať, že je blbá, je len jednoduchá. Blbé sú tri zo štyroch ostatných. Osobne by som do nej trocha pridal zopár tabletiek nitorgycerínu - absurdnosť celého deja by vyššiu porciu humoru bez námahy uniesla - a trocha individualizoval Jozefov Novákov. Prečo sa namiesto uškŕňania nerehotať? Ale inak v pohode. 8/10
Prekvapivo ma celkom potešil Forrest. Ale až mierne sentimentálnym záverom v duchu klasických amerických sci-fi poviedok starších ako ja. Len škoda, že sa k tomu záveru dospelo dosť nezaujímavým spôsobom a polovica "sci" projektu Omni bola rozuzlenie poviedky nepodstatná rovnako ako profesorský titul F. T. Lawrenca. Mimochodom, ten americký film som nevidel a myslím si, že by rovnako dobre fungovala aj prezývka napríklad z nejakého večerníčka - len by ju bolo treba vybrať s rozumom. 6-7/10
Farebného dedka zjavne nenapísal génius Coltonmeierovho formátu. Čo je škoda, lebo z toho nápadu by sa dala vytrieskať novela. Bohužiaľ, začiatok razil umelinou v miestach kde musel vysvetľovať a postavičky (nie postavy) boli príliš neživotné aby mohli byť sympatické. Hej, snažili sa, ale málo. A ani ma tak nesklamalo klišé na záver (ktoré som pre nedostatok postáv aj tak nebral vážne), ako skôr smutné konštatovanie, že tajné zložka receptu bola z rovnakého súdka ako tajomstvo zrodu Ninja korytnačiek. 5/10
Na Sarah škoda slov. Čo je to? Štatistická anomália v hodnotení? 3/10
No a nakoniec ten Koniec. Najprv tam boli guľaté štíty. (Podľa vzoru kockovaná košeľa.) Potom sťažeň a rahno ako obrovský kríž. (Spustená plachta bola asi v koši na bielizeň spolu so štipcami.) Potom videl muž na prove to isté ako veslári. (Obrátení k prove chrbtom.) No a potom som si spokojne pripomenul, že je dobré nebyť porotcom. Nič ma neprinúti dočítať text o niečom, čomu jeho autor zjavne nerozumie. 0/10

[Ash]

Pre tých, čo sú leniví hľadať v hodnoteniach porotcu Mareka Zákopčana jeho názory na finálové poviedky, som si dovolil ich zozbierať:

Anna Olejárová: Preplatok - poviedka 31
Zábavná poviedka, ktorá stavia na dynamike bojovej operácie. To by ešte nebolo nič zvláštne, ale hrdinami sú militantní dedkovia. Sociálna poisťovňa rozbehla akciu na ich likvidáciu, no starému plukovníkovi Jozefovi sa nechce odísť bez poriadneho rozruchu. Poviedka má spád, vo vzduchu lietajú náboje, dym z výbuchov a pach krvi. Myšlienková rovina sa tu nevyskytuje, funkcia textu je kdesi celkom inde. Na svoje si prídu najmä fanúšikovia akcie a agentov vo výslužbe. Niektorí špekulanti by možno vyvolali diskusiu, či tu tej fantastiky nie je pomenej, ale s ohľadom na hrdinov, ich mená a východisko sa tu predsa len niečo nájde.

Róbert Hric: Koniec sveta príde skôr - poviedka 74
No páni. Viem, niekoľkokrát som už nejakú poviedku označil ako najlepšiu, ale na túto to platí ešte väčšmi. Nádhera. Pri čítaní som mal dojem, akoby som sa pohrúžil do riadkov Ďurovho Bohatiera. Niežeby išlo o podobný príbeh, ale tá atmosféra, znalosť pomerov, mytológie a jazyk – proste dokonalosť. Stredoveká fantasy o lodi vyvrheľov plná napätia, mágie, duchov a severských mýtov si vyžaduje ohromný talent a autor tejto poviedky ho má veru nadostač. Ani jeden odstavec nie je navyše, všetko má svoj zmysel a postavy sú skvelo vykreslené a odlíšené. Povahovo aj fyzicky. V tomto prípade by som si rád prečítal aj pokračovanie, možností, ako naložiť s dejom, je tu požehnane.

Michal Brat: Forrest - poviedka 120
Kvalitné sci-fi, ktoré obsahuje aj zábavný pohľad na ľudské vzťahy a popkultúrne narážky. Základom je vesmírna misia s tromi rôznymi veliteľmi, pričom ústrednou postavou je Peter s nelichotivou prezývkou Forrest, ktorú mu dal ďalší premúdrený veliteľ. Práve on je zdrojom zvratov aj záverečného uspokojenia čitateľa, pretože dostane, čo si zaslúži. Trochu ma len zarazilo, že Peter nepoznal film Forrest Gump, keď ho autor vykreslil ako filmového a seriálového maniaka. Ide však o jedinú chybičku krásy, autor dokonale zvláda prácu s textom a situáciami, ktoré nie sú prvoplánové, ale zakaždým ponúkajú hneď niekoľko námetov.

Filip Brišš: Sarah - poviedka 141
Na prvý pohľad ide o poviedku o strojoch ako pomocníkoch v domácnosti, ktoré majitelia – vojnoví veteráni – využívajú na všetko možné. Ale autor má skvelú schopnosť zapracovať do deja aj čosi podprahové. V druhej vrstve ide viac o ľudí a ich vnímanie, túžbu po pochopení, aby sa necítili osamelo a opustene. Táto poviedka slúži na zamyslenie rovnako ako na pobavenie, pretože disponuje zaujímavým námetom, dej je priamočiary a bez zbytočných rečí. Čiarky si síce sem-tam vzali dovolenku, ale väčšinou ide o prípady, kde to až tak nebije do očí.

Martin Petro: Muž, ktorý vymyslel farbu - poviedka 148
Skvelá poviedka. Konečne po dlhšom čítaní text, ktorý bol dokonalý z hľadiska postáv, deja, nápadu, gradácie, prostredia... A to som si nemyslel, že by ma 90-ročný dedo mohol tak zaujať. Teda, keby nemal o desať viac a nevyliezol z okna... Tento hrdina však dokázal zjednotiť svet a po dlhých rokoch vyšiel na svetlo sveta, aby vystúpil v priamom televíznom prenose. Autor skvelo využil všetko, čo sa mu v tomto smere núkalo. Rôzni hostia, komunikácia moderátorky a režiséra, živé publikum... Aj samotná myšlienka jeho inovácie bola zaujímavá, a pritom taká jednoduchá. A pasáž, kde umieral starcov slepý ochranca... výborne zvládnuté písanie.

[Ash]

A pridávam vlastnú súhrnnú recenziu.

[Restor]

btw, ja sa priznám, že som ignorant, a doteraz som bol v tom, že cez previazané častice by komunikácia mohla ísť "v reálnom čase".

Mne sa ten text nepáčil tiež z časti podobných príčin (nevyužitý nápad, scéna s lúpežou absolútne zbytočná), avšak technické nezrovnalosti som si až tak nevšímal.

Môžem dostať stručný výklad toho, prečo nie je možná takáto komunikácia? Dosť by ma to zaujímalo.


Inak súhlas s recenziou, pri čítaní blogu porotcu som sa bál, že či som jediný, komu sa nezdá každá druhá vec pomaly ako kandidát na nobelovku.

[FilipB]

Ahoj
Bol som veľmi zvedavý na kritiku (hlavne konštruktívnu) k mojej poviedke Sarah, takže som rád, že som to tu našiel. Je to môj úplne prvý súťažný počin a do posledného momentu som sa zdráhal to vôbec do MCF poslať. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som si prečítal, že som sa dostal až do finále
Veľa chýb som si žiaľ všimol až po odoslaní poviedky (a to aj napriek tomu, že som ju snáď sto krát predtým čítal) a mnoho vecí som tam zrazu chcel doplniť (čo už je ale teraz jedno) Rád si tu ale ešte prečítam načo si mám v budúcnosti pri písaní dávať pozor a na čom by som mal zapracovať. Keďže ma písanie a knihy bavia, budem rád za každý názor, ktorý by mi vedel v tomto pomôcť a trochu ma posunul. Dík moc

Filip

[Ash]

[Restor]

Nakoniec som to paradoxne zistil, ako to je, az z diskusie. Clanok bol pre mna zlozitejsi nez Dankove prejavy.

Lebo ja som to bral tak, ze tie castice su previazané, teda ak zistím, že jedna má spin 0 (pre rychlost pisania budú spiny 0 a 1), tak druhá má automaticky 1.

Ale potom som myslel, ze ked tej prvej ten spin zmenim na 1, tak sa na tej druhej automaticky zmeni na 0. Co som sa docital, tak to tak neni, ze len pri prvom pozorovani su prepojene, a dalej su uz samostatne entity, a zmena na jednej nesposobi nic na druhej.

Tak nic no... Ale stale by sa to dalo nejako scifiódne použiť, aby to akoze fungovalo.

[Ash]

Zaužívaným riešením v scifi pre okamžitú komunikáciu býva nejaký spôsob dodatočných dimenzií, cez ktoré prejde signál rýchlejšie. Všetky tie subpriestory, hyperpriestory. Niekedy sú tieto "skratkové" spojenia pevné, medzi konkrétnymi bodmi v priestore - vtedy sú to brány alebo tunely. Existuje hypotéza, že medzi previazanými časticami sa vytvára červia diera - to by sa dalo elegantne využiť.

Vo všeobecnosti som skôr naklonený k odlišným a najmä kreatívnejším využitiam kvantovo previazaných častíc. Reálne sú využívané na zabezpečenie komunikácie - prenášajú bezpečnostný kľúč, o ktorom si prijímateľ zásluhou kvantových vlastností môže byť istý, že ho nikto po ceste nezmenil, ba ani nečítal. Čoraz častejšie sa vyskytujú správy o čínskom kvantovom komunikačnom satelite a podobných veciach.

V scifi by sa dalo kvantové previazanie povýšiť na makro úroveň. AKo by sa správali a ako by sa dali využiť objekty zložené z previazaných atómov? Toto je veľká oblasť, ktorá by sa v hard scifi dala doširoka preskúmať.

Osobne nie som príliš naklonený "skratkám" - komunikácii a cestovaniu nadsvetelnými rýchlosťami. Zdá sa mi, že je to tiež skratka v myslení, že rešpektovanie relativistických obmedzení môže poskytnúť oveľa silnejšie a pútavejšie zápletky i príbehy.

[Restor]

Asi sme offtopic, ale ked uz komunikuje mimo temy samotny spravca fora, tak asi je to dovolené

Mne osobne je v zásade jedno, či je nejaký technický nápad "bulletproof" alebo nie, ale dolezitejsie je, ci to v texte funguje. Nemozem napriklad namietat, ze Navrate do Buducnosti sa vobec neriesi to, ako ten stroj casu funguje, ked viem, ze dolezitejsie pre film je to, ze ci má ten stroj času štýl, alebo nie. Ovela horsie je, ked sa nieco tvari strasne seriozne, ale v konecnom dosledku to neunesie bremeno, co si samo nalozilo. Pre toto sa mi napr. vobec nepacil Interstellar, ktory sa tvaril ktovie ako prelomovo a vedecky, az na to, ze pod pokryvkou len prvoplanovo utocil na emocie.

Samotné "skratky" v scifi fungovat mozu, napr. celá Duna je postavená na tom, že jedine nafetovaní navigátori vedia rátať excelovské tabulky s bezpečnými trasami.

[Ash]

Súhlasím, že v Návrate do budúcnosti vôbec nezáleží na princípe stroja času. Preto je len správne, že to vôbec neriešili, nesnažili sa to nijako vysvetlovať. Jednoducho vymysleli magický mechanizmus s jednoduchými pravidlami, ktorý im vygeneroval dostatočne zamotanú zápletku.

Zároveň nesúhlasím ani pri Interstellare ani pri Dune. Dokonca si myslím, že v oboch týchto prípadoch ide v podstate o rovnakú záležitosť: o mýtus. O mýtus vedeckého poznania sveta. Melanž - vnímanie meniaca droga plní tú istú úlohu ako vstup do prevráteného priestoročasu pod horizontom udalostí čiernej diery. Otvára okno nového poznania sveta, ktoré je hlbšie než mechanistická logika obyčajného euklidovského vesmíru, v akom všetci žijeme a ktorému sú prispôsobené naše inštinkty i logika. Ak zostaneme na našej bežnej úrovni, môže sa nám výhľad z toho okna zdať hlúpy, nezmyselný, možno emotívny. Určite môže byť omylný, ale to je riziko poznania. Ba priam jeho predpoklad.