Urobím to asi ako úplne posledný človek na svete, ale predsalen mi nedá nezhrnúť moje dojmy z tohtoročného finále. Vo všeobecnosti sa stotožňujem s mnohými názormi, ktoré v súvislosti s poviedkami zazneli, preto sa možno budem opakovať.
Forrest – zaujímavý nápad, ktorý troskotá na viacerých frontoch. Poviedka mohla byť viac vzťahová a psychologická, tým pádom by nemusela obsahovať žiaden technický balast, len drobné zmienky. Alebo mala byť naozaj hard a na fungujúcich technických podkladoch vystavať zaujímavý thriller. Nie je to ani jedno, ani druhé. Je plná nezmyselného technologicky pôsobiaceho bľabotu, o prepracovanej psychológii postáv či vzťahov medzi nimi nemôže byť taktiež reč. Kopa textu, ktorý vyšumí doprádzna. 40 %
Sarah – ako slohové cvičenie na strednej škole výborné. Ale inak sa jedná o neskutočne ohraný a jednoduchučký námet, ktorý navyše nepodrží ani ničím výrazný štýl. Musím sa priznať, že som pri vnútorných vysvetľujúcich monológoch postavy naozaj trpel. 10 %
Koniec sveta príde skôr – fantasy nie je moja šálka kávy. Ale musím uznať, že i napriek občasnému masturbovaniu nad tým, aké slovné spojenia a metafory autor dokáže použiť, sa mi to formálne páčilo. Postavy boli správne drsné, ale v skutočnosti som vlastne nevedel, komu fandiť a prečo. Tak nejak mi boli všetci ukradnutí. Možno na väčšej ploche, kde by som pochopil ich histórie a motivácie viac, by to fungovalo lepšie. 60 %
Preplatok – uff! Nie, žeby som si nevedel predstaviť ešte viac pritlačiť na pílu čo sa týka akcie a drsnosti, ale to je len záležitosť môjho vkusu. Dobre napísaný text, priamočiary, nehrá sa na žiadnu vysokú filozofiu, je zábavný a komentuje veci, ktoré dôverne poznáme. Sci-fi prvky tu nefungujú len ako kulisa, bez nich by vlastne tento príbeh napísať nešiel. A takto má IMHO sci-fi fungovať. 80 %
Muž, ktorý vymyslel farbu - dlho som váhal. Autorov námet z minulého ročníka ma tiež oslovil. Jeho námety sú totiž už samé osebe zaujímavé – ak by som si prečítal anotáciu tejto poviedky na prebale knihy, rozhodne by som chcel vedieť viac. Aj keď by sa s týmito námetmi určite dalo pracovať chytrejšie, aby sa tesne pred koncom nerozpadli, oceňujem autorovu schopnosť s nimi prísť. Takže aj keď som bol nakoniec vlastne trochu sklamaný a od poviedky som odchádzal skôr "rozhonený" než uspokojený, rozhodol som sa v tomto ročníku doceniť tento ambiciózny, aj keď nedotiahnutý nápad. 80 %
Celkovo je môj dojem z finále značne rozpačitý. Myslím, že nie som jediný kto má dojem, že niektoré poviedky vo finále vlastne nemajú čo robiť. Je to najmä diskutovaným faktom, že porotu tvoria ľudia zvonku – ľudia, ktorí svoju predstavu o sci-fi či fantasy majú utváranú nie ich pravidelnou a dlhodobou konzumáciou, ale skôr občasným otrením sa o ne. Moja otázka je, aký význam to má pre súťaž.
Čím chce Cena Fantázie do budúcna byť? Chce sa profilovať viac ako a) najprestížnejšia poviedková súťaž pre dlhodobých fanúšikov sci-fi, fantasy a hororu, teda pre "insiderov", alebo b) popularizačná súťaž, ktorá chce spomínané žánre v "light" prevedení dostať medzi širší okruh ľudí? Je mi jasné, ktorý z týchto modelov je dlhodobo ekonomicky udržateľnejší, ale bohužiaľ pri ňom hrozí, že sa zo súťaže a z diel, na ktorých stojí, začne vytrácať ich podstata. Že budú víťaziť texty, ktoré fantastické prvky používajú ako nefunkčné kulisy (generická love story na vesmírnej lodi), alebo ako sexy korenie s nevyužitým potenciálom (mám city k androidovi, ale teoreticky by to mohol byť aj pes či obraz).
Neviem, či existuje spôsob, ako tieto dva prístupy v rozumnej miere vyvážiť. Pomohlo by iné zloženie poroty? Iná mechanika súťaže? Alebo nič meniť netreba a takto je to ok? Neviem, ale aj pri prechádzaní zbierok z minulých rokov mám pocit, že sa pri finalistoch Ceny Fantázie naplno prejavuje "čsfd efekt" – "červené" hodnotenia sú väčšinou oslavou ľahko prístupnej priemernosti, kdežto zaujímavejšie a ťažšie prístupné kusy padajú do "modrého" segmentu s nižším hodnotením.