Finalisti MCF 2017

[S'sLH]

Môj dojem pri čítaní poviedky Sarah spočiatku nebol najlepší. Jednak jazyková stránka miestami (z môjho trochu prísneho pohľadu) rušivo škrípe, jednak mi prekážala neoriginálnosť námetu: mysliaci robot, súboje robotov... Poviedku však pre mňa zachránila posledná tretina, keď vysvitlo, že tam nešlo o robotov ako takých, ale aj o zamyslenie nad technológiami ako liekom na samotu. Síce ani táto téma nie je celkom nová, ale mala na mňa osobnejší dosah. Záverečné rozhodnutie protagonistu v tejto dileme je príjemne trpkosladké, a tak nakoniec celkový dojem z dielka ostal oveľa pozitívnejší, ako sa spočiatku zdalo.
Poviedke by podľa mňa pomohlo prehádzať chronológiu. Viem si predstaviť, že by sa začínala súbojom robotov, resp. tesne po ňom, a vracala sa k vysvetleniam z úvodu retrospektívne, po troške, postupne. Okrem toho má trošku menej vyrovnaný pomer medzi "show" a "tell", v zmysle, že chcelo by to viac ukázať a menej len prerozprávať.

[Puf]

Môj dojem pri čítaní tejto (druhej) poviedky tiež nebol najlepší a žiaľ, taký aj ostal. Logika v príbehu nefunguje, postavy a dialógy ako odkukané z treťotriedneho filmu, zápletka a pointa nie je zlá, lebo aj stokrát prepraná látka sa dá pútavo spracovať, ale ide to celé pomimo mňa. Roboty majú zakázané dostávať vlastné mená, aby sa predišlo citovému naviazaniu, prečo ich potom výrobcovia vyrábajú do tvaru ženy? Schválne aby provokovali? Veterán, a dá sa takto zmanipulovať ako dieťa? Veď na obranu svojho majetku (ok, priateľky) ani nepohol prstom, zachoval sa vyslovene zbabelo... pritom potenciál to malo, a to dosť veľký.

[Ash]

Ahoj Martin,

pre teba aj ďalších finálových autorov, ktorí sa tu vyskytnú: Autor má plnú slobodu ignorovať, čo sa o jeho výtvore povie alebo napíše. Rovnako mu nie je bránené myslieť si, že kriticky sa vyjadrujúci čitatelia jeho dielo nepochopili a svojimi názormi len dokazujú vlastnú neschopnosť. Často to nebýva ďaleko od pravdy. Môže dospieť k oprávnenému názoru, že takých čitateľov si aj tak neželá, takže na ich názoroch vonkoncom nezáleží.

No ak si žiadnu z vyššie vymenovaných možností nezvolí, potom urobí lepšie, ak nebude svoju ideu a zámer obhajovať hádkami s nespokojencami. Nech hotový text hovorí sám za seba. Veľmi si cením, že ty osobne si ku kritike pristúpil takýmto spôsobom. Na hašterenie si úplne vystačíme my čitatelia medzi sebou.

Držím palce v ďalšej tvorbe.

[Ash]

Ospravedlňujem sa za trapas v úvode predošlého príspevku - tým "Martinom" som samozrejme myslel Michala Brata.

Filip Brišš: Sarah Ok, táto poviedka stavia predošlú do pozitívnejšieho svetla. Pri čítaní tohto textu treba zabudnúť na všetko, čo o robotoch napísal Issac Asimov, nehovoriac o P. K. Dickovi (to mi pripomína, o dva dni je premiéra Blade Runnera 2049!!!). Poviedka je sentimentálnou, patetickou, až uslzenou melodrámou, v ktorej príliš veľa vecí dáva príliš málo zmyslu. Vojnový veterán sa ani v najmenšom nespráva ako vojnový veterán, androidka skôr pripomína thajskú upratovačku, Mars slúži len ako zbytočná kulisa.
Opäť, táto poviedka môže zaujať predovšetkým ľudí s minimálnym prehľadom v scifi žánri.

[Michal Brat]

To je v poriadku, dovtipil som sa, ze bol adresovany mne, a oslovenie Martin ma nijako neurazilo

[Micromiro]

Koniec sveta pride skor...
napinava akcna fantasy, stretnutie vikingov s africkou mystikou, preco nie....
prijemna poviedka, ktora by vsak trosku potrebovala mozno este prebrusit a prelestit...

[Ash]

Róbert Hric: Koniec sveta príde skôr Hororová fantasy s podstatne komplexnejším príbehom i postavami, než predošlé finálové poviedky. Okamžite mi pripomenula prvú časť seriálu Americkí bohovia, čím som sa (spolu so stereotypmi) nechal zmiasť, pretože som sa nazdal, že vikingská výprava pristála na pobreží Ameriky. Časť viny nesie aj autor, pretože farbu pokožky domorodej dievčiny takmer nerieši, hoci svetlí severania by museli na černošku neveriacky zízať. Tárikova skala (teda Gibraltár) a vúdú (africká viera až neskôr dovezená otrokmi do Karibiku) však napovedali, že kulisu príbehu tvorí rovníková Afrika.
Jadro príbehu sa s čitateľom, tobôž s postavami, nemazná. Krutá rež vyvrheľov v štýle každý proti každému, kde včerajší nepriateľ sa stáva dnešným spojencom, aby sa vzápätí zase zmenil na protivníka. Možno je do toho primiešaných príliš veľa náhod (až deus-ex-machina), chýba hlavný záporák, a (ako už v poviedkach Róberta Hrica býva pravidlom) pointa je akoby zhruba a v rýchlosti načrtnutá. No i tak poviedka dokázala pobaviť.

[Puf]

Výborný štýl, výborná poviedka. Postavy, prostredie, zápletka hneď zaujali. Úvod dosť rozvláčny, ale nevadilo, parádne sa to čítalo. Hlavne spočiatku, keď nastupuje viac postáv naraz pár krát mi nešlo dobre vylúštiť čo kto hovorí, no možno to bola moja chyba. Toto asi len tak niečo netromfne v súťaži

[Nominus]

Michal Brat: Forrest - štýl, ktorým píše autor sa mi veľmi dobre čítal. Odsypávalo to ako hodiny a za chvíľu som sa prehrizol textom. Celú myšlienku sledovania minulosti považujem za veľmi nápaditú. Nie som síce žiadny fyzik, ale vedecké postupy boli uveriteľne vysvetlené, takže som stým nemal problém. Akurát trochu mi nesedel nápad na cestu na Proxima Centauri, to sa mi zdalo vcelku nereálne. Každopádne to nepokazilo celkový dojem. Jednu vec som si na Michalovi Bratovi všimol. Čítal som od neho síce iba dve poviedky ( túto a Oceľové oči z MCF 2015), ale v týchto textoch sa príbeh spočiatku vyvíja iným smerom, ako nakoniec skonči. V Oceľových očiach som očakával rozuzlenie správy z vesmíru ako hlavnú líniu a nakoniec to skončilo pri príbehu hlavného hrdinu ktorý túto správu vlastne odignoroval a žil si ďalej svojim životom. Teraz som čakal napínavé vyšetrovanie lúpeže na štýl Minority report s neočakávaným odhalením súvislostí, a zas to skončilo mimo môjho očakávanie. To ale nutne neznamená, že to považujem za mínus. Veľmi dobré čítanie

Filip Brišš: Sarah - text je opäť dobre a čitateľne napísaný. V tomto smere asi budú všetky finálové poviedky zbierať plusové body. Scifi mám rád, je to tak povediac moja šálka kávy. Námet vzťahu ľudí a robotov nie je nový a s výčitkami, ktoré sa tu objavili predomnou musím z môjho pohľadu súhlasiť. Prečo robot "ľudsky" čítal knihy, keď si ich mohol stiahnuť zo siete, ktorá je tam niekoľkokrát spomínaná? Prečo sa veterán nesprával ako veterán? Prečo na konci nový robot prejavili emóciu úsmevom, keď sa k nemu veterán správal chladne ako ku stroju? No, to sú otázky, na ktoré som v texte nenašiel odpoveď. Inak len tak pomimo, nápad, ktorý o pár riadkov vyššie spomenul Michal "Inferio" by bol podľa mňa hodný spracovania...

Róbert Hric: Koniec sveta príde skôr - po scifičkách, ktoré nás previedli vesmírom nás to hodilo späť na Zem. A že to bola riadna rana rukoväťou vikingského meča!!! Chvíľu som si musel zvykať na drsný slovník a drsných hrdinov, ale po pár odstavcoch som sa ocitol v zaujímavej družine plnej rôznych výrazných charakterov. Tie sú opísané dobre, rovnako ako aj osobné tragédie protagonistov. Nemal som problém sa stotožniť s bandou vyhnancov v pre nich neznámej krajine. A tak isto ako Ash, musím priznať, že ako prvé ma napadlo, že stroskotali kdesi v ústi amazonky. A anakonda v ich očiach bola drakom Ale nakoniec som sa zorientoval, čo je dobrá správa. Prvú polovicu textu som hľadal márne náznaky fantasy, aby sa na mňa v závere vyrútili zo všetkých strán rovnako ako oživlé mŕtvoli na hrdinov príbehu. Veľmi dobré. Prísľub pokračovania cesty hrdinov, pri ktorom pošlú do Valhaly ešte mnoho mužov bude istotne rovnako zaujímavý, ako toto čítanie.

[Ash]

Anna Olejárová: Preplatok Až príliž reálna antiutópia z blízkej budúcnosti. Takisto je to drsná military akcia so záplavou krvi a ďalších vnútrotelových tekutín, politicky nekorektný príbeh absolútne popierajúci humanizmus, súcit a ľudské práva štátnych úradníkov (počínajúc tými najvyššími). Kolaborantov a poskokov režimu opisuje ako podradnejších od škodlivého a choroby prenášajúceho hmyzu, ktorý treba bez milosti rozšliapnuť okovanou bagandžou, aj keď vzápätí sa na uvoľnené miesta nahrnú ďalší riťolezci.
Zároveň psychohygienický text, ktorý dokáže v čitateľovi ventilovať potláčané stresy, obavy a zlosti (aspoň vo mne určite). Hnev nad všetkým tým primitívnym nenažraným zlom, ktoré sa v tejto krajine rozdrapuje a navzájom sa blahosklonne tituluje "pán premiér", "pán minister", "pán štátny tajomník", "pán sudca", "pán advokát", "pán policajný náčelník"... Či nad staronovým zlom holých hláv duniacich prázdnotou, čo "nastrážujú" a z vlastnej nemohúcnosti túžia po silnom vodcovi.
Vďaka za túto poviedku, Aňa.