Finalisti Martinus Cena Fantázie 2016

[Ash]

Dnes začali vychádzať finálové poviedky. Ako prvá prišla zásluhou svojho mena na rad Janka Javorka a jej Kosti, kostry, kostlivci.

Keďže pod poviedkami nie je povolená diskusia (vcelku rozumne), otváram túto tému pre názory o poviedkach. Sám onedlho prispejem vlastnými dojmami, len si poviedku musím najskôr prečítať. Verím, že diskusia bude na kultúrnej úrovni.

[Ash]

Janka Javorka: Kosti, kostry, kostičky

Sociálna psychologická sonda do životov doživotných vyhnancov, ktorí svojou ťažkou prácou zabezpečujú ostatným blahobyt. Poviedka je predovšetkým vystavaná na atmosfére, ťaživej a preplnenej dusivým prachom z vydolovanej hlušiny. Všadeprítomné koľajnice, banské šachty a veže, haldy, medzi ne vpletený príbeh o vojnou a režimom dokaličených ľuďoch, ktorí sa navzájom líšia len tým, či si už priznali konečné víťazstvo zúfalstva nad nádejou.
Kulisy naznačujú, že sme v neurčenej (alternatívnej?) budúcnosti, kde slovenské územie pripadlo inému štátnemu celku. Rozvinuté biogenetické technológie sú väčšmi kladivom štátnej moci ako cestou k lepšiemu životu. Technické popisy zaberajú dosť priestoru, slúžia však skôr budovaniu atmosféry, než rozvíjaniu deja. Vlastne by sa celý príbeh detektívneho vyšetrovania mohol po obmene rekvizít pokojne odohrávať v stredovekom banskom meste alebo trebárs v uránových baniach za komunistickej vlády.
Text mi zaváňa slovenskými filmami zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Havetta a ranný Jakubisko, existencialistické výpovede o stratených a predsa hľadajúcich či búriacich sa ľuďoch. Príbeh je tak trochu barličkou, pomáha udržať atmosféru v požadovanom tlaku s postupnou gradáciou. A zásluhou tej atmosféry je to pre mňa prijateľný kompromis.
Jediné, čo ma trochu sklamalo, bolo rozuzlenie. Príliš som neočakával, že by došlo k zvratu s výrazným fantastickým vyústením (hoci by ma to určite potešilo). Obyčajný príbeh aj končí obyčajne. Navyše ostrie stretu a morálne dilemy postáv otupuje úhybné vysvetlenie, ktoré využíva konšpiráciu mimo príbehu.

[Hromovlad]

Detektívka vyzerá inak.
Prostredie iba načrtnuté.
Psychológia postáv ukrytá v hlave autorky.
Zle odpísané technické popisy.
Štylistická neobratnosť.

6 bodov z desiatich, viac nedám.

[Ash]

Hromovlad, súhlasím, že detektívka je len zámienkou. V tom ostatnom zrejme silno závisí, či sa čitateľ nechá uniesť (pridusiť) atmosférou alebo nie. V stave pridusenia začne človek halucinovať v súlade s autorkou a na chybách mu záleží oveľa menej.
Každopádne si zrejme prísnejším porotcom než celá tohtoročná zostava.

[MikroMirko]

Ku kostiam....
jalovy pribeh,ktory obisiel emocie postav, podany citatelovi v peknom obale

[jano]

KOSTI: Mne sa styl pisania Janky Javorky paci. Pise s lahkostou a dobre sa to cita. Nevyznam sa v zelezniciarskej ani taziarskej terminologii, takze som ani nepatral po tom, ci Janka pracuje so spravnymi pojmami a ci frakovaci proces naozaj prebieha tak ako ho opisala; bavilo ma nechat sa unasat pritazlivo-depresivnou a beznadejnou atmosferou s laskou vystavaneho sveta na pozadi pribehu. Fantazia mi pracovala naplno, z naznakov som sa pokusal vyskladat detaily o com ten svet vlastne je. Tu moje pozitivne dojmy koncia. Priznavam, pribeh u mna moc nezarezonoval. Bol prilis jednoduchy a priamociary, detektivna linka sa riesila v podstate sama takmer bez prispenia zucastnenych hlavnych postav. Skoda nevyuziteho potencialu a cudnej nemohucnosti vysetrovatela SIPA, ktory musel byt odstaveny partiou sprisahancov, aby bola poviedka ukoncena tak ako si to autorka naplanovala.

[Ash]

Monika Kandríková: Hľadá sa upír

Young Adult v celej svojej nádhere. Sled ľahko predstaviteľných scén, v ktorých sú postavy naaranžované do emotívnych póz. Čitateľkám, ktoré majú napozerané seriály o milostných upíroch, hneď zafunguje Pavlovov reflex a okamžite sa vcítia do hrdinkinej kože. Ostatní čitatelia musia prejaviť viac snahy.
Kulisy sú takisto zvolené ideálne pre cieľovú skupinu. Celoslovensky známe lokácie hlavného mesta, v texte prezývaného Blava, načrtávajú obraz pochmúrnej budúcnosti, ktorého prvotným účelom nie je dávať zmysel, ale vyvolávať emócie. Katolícky mestský štát, ktorý všetkých obyvateľov sleduje, ale plne rešpektuje ich anonymitu, vynucuje morálku, ale prijíma pochybné skupiny roznych -dlakov... Obraz dokonale korešpondujúci s mišmašom v hlavách tínedžerských čitateľov, ktorých hlavným životným pocitom je, že svet ich nechápe a je proti nim.
Záver na rozdiel od predošlej poviedky ťahá text nahor. Priaznivci akcie si prídu na svoje a aj mňa osobne potešil záverečný magický zvrat. Kvôli nemu nebanujem za časom stráveným pri čítaní.

[Hosť]

Monika Kandriková - Hľadá sa upír

Dobrá poviedka.
Hoci je skutočnosť, že hlavná hrdinka nie je človek, pomerne predvídateľná, nie je na nej postavený príbeh. Čo je len dobre. (Som si vedomý, že človek, ktorý má v komiksoch, animákoch a príbuzných formách lepší prehľad ako ja, by náznaky v texte identifikoval okamžite a vedel by aj citovať zdroje. Ale to mi nevadí.) Iste, tento fakt limituje mieru originality poviedky. Ale aj tak som spokojný. Príbeh ma zaujal, nič ma nerušilo, hrdinom som veril.
Dám deväť z desiatich.

[jano]

Upir: Vycitam to iste ako predchadzajucej poviedke - svet, v ktorom sa pribeh odohrava, ma zaujal viac ako samotny pribeh. Dej velmi predvidatelny, konanie a zmyslanie postav pubertacke, akcne sceny nemastne-neslane, logika vystavaneho sveta derava aj ked celkova vizualizacia pritazliva. Najviac sa mi pacila posledna scena s tahanymi kridlami a chvostom. Mne tieto medzidruhove romance jednoducho nechutia.

[MikroMirko]

Upir: suhlasim sa Janom,
toto veru nebola moja salka....