Klub čítačov a písačov SF&F

W. Cody,

súhlasím, že tento rok mala porota šťastnejšiu ruku, každopádne minulý rok to aspoň čiastočne napravil zborník. Teším sa, čo dobré sa doňho dostane tento rok.

Čo mi tento rok vadilo, je podľa mňa nadmerný príklon k hororu a popkultúre. Predpokladám, že [i]Kladivák[/i] zúročí svoju komiksovú žánrovú čistotu a v čitateľskom hlasovaní zvíťazí.

Vďačný som za kvalitu [i]V ruinách[/i] a za scifi v [i]Oceľových očiach[/i]. Dúfam, že zborník prinesie aj iného zamerania, než aké sa dostali do finále.

V Ruinách

Janči písať vie, o tom niet pochýb, dokazuje to aj táto poviedka. Ale ja osobne som sa trochu ťažšie predieral tým množstvom textu snažiaceho sa ísť monológmi a vnútornými myšlienkovými pochodmi postáv. Možno sa mi dnes nepritrafila nálada dívať sa hlbšie, ale akosi mi to "neodsejpalo". Každopádne autorovi tejto poviedky ako ja ďalším finalistom gratulujem a tiež uznávam, že tohtoročnej porote sa podľa môjho vkusu podarilo vybrať kvalitnejšiu zostavu ako minulý rok. :)

Ľudskosť v monštre

Ten názov mi príde ako zbytočné uisťovanie sa autora, aby čitateľ pochopil jeho posolstvo. A o tom je celý príbeh. Snaha ukázať ako je neľudský tvor zhnusený ľudským správaním do tej miery, že už sa mu ani nechce žiť. Nič pre mňa, sorry. Navyše k danej pointe pridlhý rozsah. Ale konzistentnejšie ako Oceľové oči a atraktívnejšie ako Búrka.

Kladivák

Môže byť :). Fajná, ľahká oddychovka, jednoducho písaná, stráviteľná. Možno boli tie akčné scény o trochu dlhšie a opisnejšie ako sa (subjektívne) žiadalo, no v konečnom dôsledku to poviedke neuškodilo. Ale hlavne, malo to hlavu a pätu, nevyvolávalo to žiadne zbytočné otázky a nenechávalo otvorené vetvy. A úplne postačovala jedna dejová línia :D. Dobré.

hehe ...asi si tipnem koho si kazdy hned predstavi v ulohe premiera v plamenoch posveteneho plamenometu....

budte radi ...moja poviedka dostala oznacenie ze to pisal asi grafoman :D

Rišo (ak smiem), smieš :)

Zbierka možno bude, ale mojim tempom tak pred dôchodkom :roll:

Neospravedlňuj sa za to, že sa ti páči niečo iné, ja s tým nemám problém. Viem, že pre každého sa písať nedá a úplne chápem, prečo sa ti páči viac napríklad Kladivák ako tá moja poviedka. Ďakujem Zdenovi, že ju zaradil do áčkovej produkcie, napriek tomu si myslím, že ešte stále mám čo zlepšovať a kam sa posúvať. Stojím nohami na zemi, uvedomujem si, že päť dopísaných poviedok zo mňa ešte spisovateľa nerobí. Necítim sa ako veľký autor, denno-denne sa presviedčam, aký som v písaní maličký a aká dlhá cesta ma ešte čaká, kým budem so sebou spokojný. Teda ak je vôbec človek schopný takýto stav dosiahnúť :)

Biela tma bola moja prvotina a ako všetky prvotiny bola písaná s nadšením a veselým ignorovaním elementárnych pravidiel. Dnes by som veľa vecí urobil ináč, ubral opisov, detailov, písal menej rozvláčne, kopec vecí vyškrtal, kládol menší dôraz na atmosféru a väčší na zrozumiteľnosť deja a hlavne zreteľne rozčlenil scény, flashbacky a podobne... Teraz ma napadá, že to isté som mohol urobiť aj s tou poslednou poviedkou, čo som poslal do MCF :lol:

Fajn námet, naozaj. Ale napísať popiči zábavné béčko, nie je jednoduché. Myslím, že na to človek musí mať jednak talent, vedieť písať, mať čosi načítané a napozerané a ešte niečo naviac, možno byť aspoň v kútiku srdca taký neohrozený, hláškujúci a drzý hajzel ako ten, o ktorom píše. A keďže ty sa mi javíš ako veľmi inteligentný, slušný a kultivovaný človek, fakt neviem, či si ten pravý pre takýto žáner :)
Jo, a ešte treba byť aspoň trochu originálny, lebo nesmrteľných upírov, vlkodlakov, bohov a polobohov s veľkými kvérmi mám už fakt plné zuby.

Držím palce

Richard, to znie ako námet, ktorý by závidel i Kulhánek :)

Ash, s tým označovaním máš pravdu—zvolil som nevhodné slovo a som rád, že ti to neuniklo. Mal som na mysli samozrejme diela, nie autorov. Mozog v tomto prípade zvolil trochu strmú skratku. Nechcel som vyrývať a za áčkových považujem u nás všetkých, ktorí z písania žijú. Nedávno som čítal rozhovor s jedným, ktorý je považovaný za dobrého a pritom chodí normálne do práce, takže asi sú aj výnimky. Podobne verím, že hobby sa dá robiť na prvotriednej úrovni, no to už zase zabieham. Díky, že som sa u teba mohol slobodne vyjadriť, aj za pochopenie.

Jano (ak smiem), vysvetlenie beriem. Vďaka, že si si dal tú námahu. Vieš, ja som tvoju poviedku bral tak, že som o tebe nič nevedel a keby mi ju niekto neznámy porozprával pri pive, alebo v praveku pri táboráku, tak by som sa celý čas pýtal, čo mi chce povedať a nakoniec: Načo mi to hovorí? Tvoja poviedka je náročná, ale paradoxne pre mňa mala nižšiu entertainment value než Kladivák, ak to dáva zmysel. Tiež si myslím, že na podobných príbehoch nie je strašné to, či majú dobrý alebo zlý koniec, ale že v realite nemajú koniec. V ruinách som jednoducho nedocenil. Tiež mi unikla tá časť s krabičkou. Som nepozorný čitateľ a k tomu aj pomalý. Žiadna sláva :-). Sorry, že som to vzal tak zostra. Dávnejšie som si od teba chcel prečítať Bielu tmu, lebo to každý chválil, ale priznávam, že po dvoch stranách som začal preskakovať. Viem, že príbehy prepájaš a je to super! Takže, kedy bude zbierka? ;-)

Len pre úplnosť: Môj tohtoročný pokus bola zlátanina o únose premiéra komandom z Vatikánu a slovenským exorcistom. Po krátkom torture porn s premiérom mu priletia na pomoc stranícki kolegovia v podobe netopierích pod-démonov a švajčiarska garda ich rozjebe s plameňometmi. Hej. Myslel som si, že aké to bude ľahké... :-)

Ďakujem, una, za koment.
Hoci prepájam svoje poviedky jedným univerzom aj niektorými postavami, snažím sa písať tak, aby každá bola viacmenej samostatným celkom. Nie vždy sa mi to asi darí, bohužiaľ to je daň za moju neskúsenosť a nevypísanosť. Nie vždy je chyba v čitateľovi, keď nepochopí na prvýkrát, čo chcel autor povedať :)

V ruinách je úplne inde ako minuloročný Kamaráti, ktorý prvoplánovo hrali na hnus. Asi sa to už nenosí vkladať nejaký étos do literatúry, ale tu to bolo, lebo V ruinách bolo jasné, že pedofil je záporák, a že sa toto proste nemá. V Kamarátoch bola nechutnosť bez morálneho odsúdenia a bola prvoplánovým obsahom celej poviedky.

To, že to čosi čo uniklo z krabičky prešlo na policajta a spravilo ho ešte horším mi totálne uniklo, zaujímalo by ma, či len ja som taký nepozorný čitateľ. Ja som to prikladala akémusi prirodzenému vývoju jeho úchylky.
Ďalej si nemyslím, že psychiatrických pacientov nejako táto poviedka dehonestuje. A zároveň je tu naznačený vnútorný boj pedofila. A napr. aj Lena a ten čo počúva sú pacientmi - podanými v priaznivom alebo neutrálnom svetle.

Mne na tejto poviedke trochu prekážalo, že postavy boli takými archetypmi. Taký modelový pedofil a modelová obeť, až to tlačilo na pílu. No je to len pocit, ale zamotal mi hlavu a teraz neviem, či hlasovať za Kladiváka alebo za V ruinách :)

Od autora som čítala Nočný spoj a potom ešte tú poviedku zo zborníka 2013 (nepamätám si názov, no hl. hrdina je Tibor ) (aha a ešte finálovú spred pár rokov, kde uteká hrdina v snehovej smršti do mŕtvej dediny) a akože tuším nejakú súvislosť, ale nie je mi to úplne jasné a radšej by som už bola, keby to bolo pekne pokope v nejakej zbierke, kde to celé do seba zapadne.